Zaujímavosti z obce Pečovská Nová Ves

Aktuality

Zoznam potomkov pre Gáspár I Péchy

pechy-genealgy.pdf

Staré katastrálne mapy

Staré katastrálne mapy majú nepochybne veľkú výpovednú hodnotu. Vieme si predstaviť ako mohla naša obec vyzerať vzhľadom na zastavaný priestor a taktiež sa dajú identifikovať už neexistujúce budovy. Určite je aj zaujímavé vedieť, kde kedysi tiekla Torysa a vedieť si predstaviť ktoré časti obce označovali názvy zapísané na katastrálnej mape. Doteraz sa mi do rúk dostali dve mapy:

Katastrálna mapa z vojenského mapovania v Uhorsku 1806-1869. Som laik, ale predpokladám že bola zameraná viac na členitosť terénu –detailné vrstevnice, cesty a chodníky

(čítaj viac…)

Dr. Sobel a jeho osud “The Rejowiec Transit Ghetto”

Smutne zaujímavý článok, kde sa spomína Dr. Sobel z Pečovskej Novej Vsi je na stránke http://www.holocaustresearchproject.org/nazioccupation/rejowiec.html.

„V roku 1942 ak niekto utiekol z táborov, surová odveta bola  namierená proti zostávajúcim väzňom. Utečenci boli prevažne z radov poľských Židov, ktorím boli známe  miestne podmienky. Utekali do lesov a vytvorili skupiny, ktoré žili z lúpeže.
Neskôr,  tábor Sawin ešte existoval, doktor  Sobel z Pečovskej Novej Vsi  a Peinere sa  pokúsil  utiecť. Obaja boli chytení, doktor Sobel bol popravený, Peinere bol premiestnený  späť do tábora, ale podarilo sa mu utiecť ešte raz, no další jeho osud nepoznáme” .

rodina Sobol v Pečovskej Novej Vsi

(čítaj viac…)

Nové historické fotografie!

Vďaka  darcovi máme vo fotoalbume uverejnené nové zaujímavé fotografie! Napr. pohľad na kostol z mosta pri Prefe cca. 50-60 rok, fotografia z bohoslužby z obdobia pred 2 vat. koncilom či pohľad na vojnou zničenú kaplnku…a mnohé ďalšie sme uchránili pred pravdepodobným stratením.

iJustine a jej predkovia z PNV

Justine Ezarik /Ižariková/

Narodená 20 marca 1984. Po otcovej strane jej korene siahajú až do Pečovskej Novej Vsi, odkiaľ jej 3 generácia pochádza. Nový svet ponúka nové možnosti a nové začiatky. Ižarikovci sa nestratia a vedia si poradiť a presadiť sa aj v takom spletitom prostredí akým je internet.

(čítaj viac…)

Uzkokoľajka z Olejníkova

Po prvej svetovej vojne sa začal na oklolí Sabinova rozvíjať predovšetkým drevársky priemysel, pretože okolité lesy poskytovali dostatočné množstvo drevenej suroviny. Zvoz dreva z lesov a dedín po zlých cestách bol pracný a drahý- čo pochopiteľne, znižovalo zisk podnikateľov a tak sa roku 1920 rozhodla  „Dulní a hutní spoločnosť“ postaviť lesnú dráhu do Olejníkova, počínajuc od železničnej rampy cez Pečovskú Novú Ves-Ľutinu-Majdan tak, že týmto bol dovoz z hlavnej doliny okolitých lesov zlacnený…“…čo sa neveľmi páčilo furmánom, ktorí si zvozom dreva zarábali na živobitie, a tak jedného dňa  sa postavili ku koľajniciam lesnej železnice a ten najstarší povedal: Anciáša je tebe tvojeho, železného…“ Čo sa robilo potom , dočítame sa v pamätnej knihe „…nesčislené atentáty na dráhu donútili spoločnosť, aby túto dráhu po poslednom neštastí ( traja mrtví) odmontovala  a v roku 1923 odpredala“

autor: Peter Ličák

Ringov kaštieľ II.

Uverejnené s láskavým dovolením autorky a vedúcej výskumu: Doc. PhDr. Evy Dušenkovej, PhD. podľa monografie „Renesančné kaštiele v Šarišskej stolici“ Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2007.

 

Obec Pečovská Nová Ves je v historických listinách známa už od roku 1319, ked’ šľachtic Mičko požiadal kráľa, aby mu daroval Novú Ves. Z uvedeného dátumu vyplýva, že obec s usadlosťou existovala už dávnejšie, ale bola mladšia ako blízky Sabinov. V Pečovskej Novej Vsi bol kostol už v 13. storočí, lebo je spomínaný farár Filip. Kostol a farnosť existovali aj v 15. a 16. storočí. Terajší kostol, pôvodne renesančný, bol postavený v druhej polovici 16. storočia.

(čítaj viac…)

Pečovská Nová Ves v tlači- archív Leščák

…prilepené kanagónom v poznámkovom zošite Pavola Leščáka…

JRD v tlači

plescak-archiv-32.jpg

Ján Martavuz nar.1879

Ján Martavuz, narodený 4.12.1879 v Pečovskej Novej Vsi boli syn chyžčara. Bývali na dvore v palenčarni. Do maďarskej školy chodili v Pečovskej Novej Vsi, vedeli písať, čítať, vedeli aj po maďarsky. Pre svoju schopnosť a nadanie rozumeli sa rôznym remeslám, vedeli šiť dreli chovo /domáce plátno/ nohavice, krajčírstvu sa priučili u Zakuťanského Jozefa na ulici. Chodili stavať strechy aj drevené chyže, chlivky pre ošípané, vyrábali aj čutky na pokrytie slamenej strechy.

(čítaj viac…)

PEČOVSKÁ NOVÁ VES v rokoch 1780 až 1848

Koniec 18. storočia priniesol zmeny v politickom vývine európskeho kontinentu. Kým v západnej Európe revolúcia v roku 1789 otvorila cestu kapitalizmu a budovanie občianskej spoločnosti, habsburská monarchia zažívala najväčšie obdobie osvietenského absolutizmu. Politicky v rokoch 1780 až 1790 stál na čele monarchie Jozef II., známy svojimi reformami. Celé obdobie od roku 1780 do 1815 bolo charakteristické vojnou proti napoleonskému Francúzsku.

(čítaj viac…)

Pečovska Nová Ves v období protihabsburských povstaní

Od porážky uhorského vojska pri Moháči v roku 1526 sa naše územie okrem pár rokov prakticky stále potykalo s vojnou a bojmi o politickú moc. Celkove sa na našom územní a v blízkom okolí zdržiavalo približne 5000 vojakov. Boli to vojská cisárskeho generála Barbianadi Belgiosa, Stefana Bočkaia, Jána Zápoľského. Ich pobyt na našom území bol výsledkom bojov o Sabinov, ktoré sa často stavalo na stranu povstaleckých vojsk z dôvodu prísľubu náboženskej rovnoprávnosti.

(čítaj viac…)

PEČOVSKÁ NOVÁ VES v rokoch 1711 až 1780

Satmársky mier (1711) definitívne vytvoril habsburskú ríšu, ktorá určovala históriu celého Slovenska až do roku 1918. Prvoradou úlohou obnovy krajiny bolo znovu vybudovanie a hospodárske povznesenie krajiny, zničenej vojnovým pustošením, okupáciou a epidémiami. Hoci obyvateľstvo bolo najviac poškodené vojnami a povstaním, šľachta, ktorá slúžila po celú dobu monarchii, v tomto období zbohatla.

(čítaj viac…)

Osídlenie územia Pečovskej Novej Vsi

Počiatky osídlenia na území Pečovskej Novej Vsi siahajú do obdobia staršej doby kamennej - paleolitu, najmä do jej mladšej fázy (približne 40 000 - 10 000 rokov pred Kristom). Dokladujú to archeologické výskumy hlavne zo šesťdesiatych rokov 20. storočia, kedy bol pracovníkmi Archeologického ústavu SAV v Nitre uskutočnený rozsiahly systematický prieskum údolia Torysy. Tieto priniesli závažné poznatky, týkajúce sa intenzity a rozsahu osídlenia v staršej dobe kamennej. Práve na území nášho katastra boli objavené nové sídliská, západne od potoka Ginec.

(čítaj viac…)

Duby v Pečovskej Novej Vsi

Duby v  Pečovskej Novej Vsi
V parku na ihrisku rastú duby /2/ ktorých vek je cca 220 rokov. Ich výška je 16-18 m a obvod 340 -490 cm. Tieto duby sú chránené pre ich vedecko-výskumný, kultúrny a ekologický význam.

Ringov kaštiel

Z mnohých prameňov sa dozvedáme o existencii hradu v Pečovskej Novej Vsi, postaveného na začiatku 13. storočia. Ďalej zdroje uvádzajú “v roku 1556 kráľovské vojská časť hradu zbúrali, v roku 1557 zhorela druhá časť, odvtedy hrad chátral.”

Kde sa nachádzajú zrúcaniny hradu v Pečovskej Novej Vsi objasnil Jozef Ridilla /historik a rodák z Pečovskej Novej Vsi/ na stránke http://slovenskehrady.sk.

 

Pár zalesnených vrchov nad Torysou nad PNV nie sú žiadnym bohom zabudnutým miestom. Pokiaľ by tam voľakedy stál nejaký hrad, i o minimálnych zrúcaninách by sa dávno vedelo. Belo Polla 1980 a neskôr Eva Križanová a Blanka Puškárová 1990 sa zmieňujú o tom, že hrad v PNV i neďaleký Hanigovský hrad vyhoreli zhodne 1557. Na tom by nebolo nič neobvyklého až na to, že Hanigovský hrad je dodnes relatívne objemnou zrúcaninou, zatiaľčo po hrade v PNV niet ani stopy. Myslím, že niekde sa stala fatálna chyba a imaginárny hrad v PNV bol omylom stotožnený s Hanigovským hradom.

(čítaj viac…)

Andrej Perháč 1889-1970 - obchodník

Narodil sa 24. 6. 1889 v Červenici ako štvrté zo šiestich detí Imricha Perháča a Márie rod. Petrufovej.

(čítaj viac…)

 

•   Ondrej Matisovský

správca portálu

email:info@pecovska.info

mobil:0907478204

 

•    Roman Matisovský

konzultant

•   Jozef Ring

spolutvorca portálu- web, programovanie

 

 Autori niektorých fotografií a “darcovia” príspevkov:

 Pavol Leščák, Erika Kukurová, Matilda Fecková, Elena Šebešová, Gašpar Pechy, Jozef Sevčík, Ing. Ján Ducár, Doc. PhDr. Eva Dušenková, PhD.,

 

 

 

 

Oltárkameň- romantická poéma

V rokoch 1844-1845 býval v Prešove na Hlavnej ulici č. 60 romantický básnik Mihály Tompa. Pôsobil ako vychovávateľ v rodine Péčiovcov. Pravdepodobne počas výletu, resp. návštevy u Péčiovcov v Pečovskej Novej Vsi sa dozvedel legendu o tajomných jazdcoch, ktorí sa zdržiavali v oblasti vrchu Lysá a spracoval ju do romantickej poémy Oltárkő (Oltárkameň), ktorú vydal v roku 1846.

(čítaj viac…)

Cigánski hudobníci v Pečovskej Novej Vsi

           Z viacerých prameňov sa dozvedáme o aktívnom pôsobení cigánskych hudobníkov z Pečovskej Novej Vsi v samotnej obci a okolí. Dnes po temperamentnej cigánskej muzike už neostalo  veľa. Keď som sa spýtal asi 30 ročného róma- muzikanta, či má doma husle, basu či brač /bratsche-viola/, poopravil ma, že ak mám na mysli „starodávnu muziku“ tak tu už by nikto nepočúval, že sa to nevyrovná synťákom. Do istej miery treba súhlasiť, ale s príchodom syntenzátorov zaniká fenomén cigánskej  sláčikovej ľudovej hudby. Vlastne tu môžeme povedať, že éra cigánskej muziky v našej obci skončila niekedy v 70 rokoch. Ale kto to bol, kedy prišli a čo zanechali?

(čítaj viac…)

• Aktuality
• Fórum
• Fotogaléria
• Kontakt
• Linky
• Oznamy

Dnes je pondelok, 30. január 2012, Ema, zajtra Emil